Syndróm vyhorenia najviac ohrozuje zdravotníkov a sociálnych pracovníkov, advokátov, policajtov a učiteľov. Sú to vždy ľudia, ktorí sú v kontakte s druhými. Ide o stav emocionálneho vyčerpania, ktorý vzniká ako dôsledok nadmerných psychických a emocionálnych nárokov v zamestnaniach vyžadujúcich si kontakt s inými ľuďmi. Má niekoľko štádií.
Nadšenie
Človek je pre svoju prácu zapálený, má pevne stanovený cieľ, chce ho dosiahnuť.
Stagnácia
Zisťuje, že jeho ideály sa nedajú úplne realizovať, prichádza vytriezvenie. Úlohy, ktoré na začiatku plnil rád, ho obťažujú.
Frustrácia
Väčšinu javov na pracovisku vníma negatívne, potláča vlastné potreby. Trpí poruchami spánku a slabosťou, čo však neguje. Mení sa jeho rebríček hodnôt, rodina a priatelia sa dostávajú na vedľajšiu koľaj.
Apatia
Cíti nepriateľstvo voči klientom aj voči všetkému, čo súvisí s prácou, napríklad keď lekára čakajú dve operácie, učiteľa tridsať darebákov. Boria sa s vnútornou prázdnotou.
Úplné vyhorenie
Jediným vhodným riešením je zmena profesie, aj keď niekedy postačí len zmena zamestnávateľa. Príznaky syndrómu vyhorenia môžeme rozlíšiť na základe úrovní, v ktorých sa prejavujú. Podľa nich sa jednotlivé príznaky objavujú v oblasti psychickej, fyzickej a sociálnej.
Na psychickej úrovni
Dominuje pocit, že dlhé a namáhavé úsilie o niečo čo trvá nadmerne dlho a efektivita tohto snaženia je v porovnaní s vynaloženou námahou nepatrná. Výrazný je pocit celkového, najmä duševného vyčerpania, s výrazným poklesom až stratou motivácie, dochádza k utlmeniu celkovej aktivity, prevažuje depresívna nálada, pocity smútku, frustrácie, beznádeje, sebaľútosť, intenzívny prežitok nedostatku uznania, strata záujmu o témy súvisiace s profesiou, často tiež negatívne hodnotenie inštitúcie, v ktorej človek doposiaľ pracoval, negatívne správanie vo vzťahu k osobám, s ktorými človek dochádza v práci do kontaktu, či užívanie stereotypných, rutinných postupov.
Na fyzickej úrovni
Stav celkovej únavy organizmu, apatie, rýchla unaviteľnosť, bolesti srdca, zažívacie a dýchacie problémy, bolesti hlavy, poruchy krvného tlaku, poruchy spánku, bolesti svalov, zvýšené riziko vzniku závislostí všetkého druhu.
Na úrovni sociálnych vzťahov
Celkový útlm sociability, nezáujem o hodnotenie zo strany druhých osôb, tendencia redukovať kontakt s klientmi, často aj s kolegami a všetkými osobami, ktoré majú vzťah k profesii, nízka empatia, postupné narastanie konfliktov, v dôsledku nezáujmu, ľahostajnosti a sociálnej apatie vo vzťahu k okoliu a pod.